História a súčasnosť evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch

Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Obyvatelia Kraľovian patrili v tomto čase do nitrianskeho archidiakonátu Trnavskej ostrihomskej arcidiecézy a pod farnosť v Komjatnej pri Ružomberku.

Cirkev za čias Thurzovcov

Ešte začiatkom 14. storočia bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa však postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku. V roku 1580 ich už bolo už sedem, a to plus Žaškov a Zábrež. Za čias Thurzovcov, majiteľov Oravského hradu, došlo na Orave aj k rozšíreniu reformácie. Rozšírenie sa spája najmä s osobou Fraňa Thurzu a jeho syna Juraja.
Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom (ktorý je po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou mocou). Hneď po roku pôsobenia sa stal kľúčovou postavou prvej zákonodarnej synody evanjelickej cirkvi konajúcej sa v Žiline, ktorá priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska. Práve vďaka nej sa evanjelická cirkev úplne osamostatnila od cirkvi katolíckej. Dnes je toto obdobie považované za vrchol protestanizmu na Orave.

Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie, na čele ktorej bol Eliáš Láni. Hneď rok na to vykonal na Orave prvú kanonickú vizitáciu. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor, a to spolu s: Veľkou Vsou (Veličnou), Porubou, Zábrežom, Zázrivou, Párnicou, Istebným, Zahrabovom, Revišným, Gäcelom a Veľkým a Malým Bystercom. Aj keď sú mnohé záznamy v protokole napísané po latinsky, predsa len prevládala slovenčina, premiešaná nárečovými výrazmi i slovami z biblickej češtiny.
V roku 1650 bola vykonaná druhá kanonická vizitácia, superitendentom Joachimom Kalinkom z Ilavy, ktorý vtedy navštívil všetkých 11 zborov.

Cirkev v druhej polovici 17. storočia

Oravský župan gróf Mikuláš Draškovič prikázal dňa 2. júna 1672, na priamy rozkaz kráľa Leopolda I., vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky. Na Orave bolo preto evanjelikom odňatých všetkých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na územie Oravy krakovskí jezuiti, ktorí celú jej severnú časť často násilím úplne rekatolizovali. Hŕstky verných evanjelikov si preto robili služby Božie na tajných miestach.

zdroj fotografie: www.istebne.sk

Po Šopronskom sneme, v roku 1681, si na základe artikúl (zákonných článkov) dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom. Tento snem zvolal Leopold I. pod tlakom povstania Imricha Tököliho a prijal 82 artikúl z nich dva súviseli s náboženskými slobodami.

Keď dva roky na to vyhorela celá Veličná, prenieslo sa sídlo Oravskej župy (administratívne centrum) do Dolného Kubína. V Istebnom začal presne 4. júna 1688 pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis. K tomu zboru sa prčlenil aj veličniansky zbor so svojimi filiami (teda aj Kraľovany). Kňaz slúžil až do roku 1709. V Istebnom mohli deti navštevovať aj cirkevnú školu. Aj keď vyučovanie nebolo povinné, niektoré deti z Kraľovian ju navštevovali.

V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica. Na zvone sa nachádzal nápis „Sit nomen Domini benedictum“ a pravdepodobne bol odňatý počas prvej svetovej vojny.

19. storočie a prvá evanjelická škola v Kraľovanoch

V roku 1810 si v Kraľovanoch postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. V čase od Všech svätých až do Juraja učil deti písať, čítať a cirkevné dejiny remeselnícky majster Sondermacher. Ten sa inak zaoberal výrobou spiežovcových zvoncov a kovových spon na haleny.

Do zvonice bol v roku 1815 zakúpený druhý zvon s nápisom „Fudit S, Palisch, Cremnitz“. Dnes sa tento zvon nachádza v Oravskom skanzene v Zuberci.

Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Krátku dobu v nej vyučoval aj Leopold Bruck, potom však odišiel do Dolného Kubína pracovať ako správca pozemkovej knihy. Tretím učiteľom sa tak stal Daniel Matheides z Nemeckej Ľupče a následne, od roku 1862, vyučoval Ján Rosinský pochádzajúci z Liskovej, inak známy ako čižmársky majster.

Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. Tie každú nedeľu vykonával učiteľ podľa predpísaného poriadku. Kázeň čítal z postily (zbierka básní). V nedeľu po Novom roku, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po sv. Štefanovi vykonával služby Božie evanjelický farár z Istebného. V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Dr. Ľudovít Geduly. V tejto vizitácii je zaznačené: „sviatosť dňa nedeľného rušená býva pltnicou a kupeckýcmi záležitosťami“. Podobná sťažnosť sa spomína ešte aj o vyše štyridsať rokov neskôr (1928).

Takto evanjelická škola fungovala až do roku 1876, kedy bola vyhlásená za štátnu. Služby Božie sa potom vykonávali v súkromnom dome.

Tretia evanjelická škola a výstavba kostola v Kraľovanoch

Na pozemku, ktorý obci predal Leo Freier, si evanjelici v roku 1909 postavili novú školu. Táto nová školská budova mala dve učebne, jeden kabinet a dva učiteľské byty. Náboženstvo sa vyučovalo dva krát do týždňa evanjelickým farárom.
Budova školy stojí v Kraľovanoch až do dnes – využívaná je ako sídlo farského úradu.

Biskup Henryk Geduly vykonal dňa 29. júna 1912 kanonickú vizitáciu v Istebnom. Ako bolo napísané do zápisnice, v tom čase mal cirkevných zbor 1 760 duší: Istebné – 371, Párnica – 985, Kraľovany – 278, Zázrivá – 88, Gäcel – 38. O Kraľovanoch sa napísalo: „V Kraľovanoch majú štátnu školu, v ktorej sa odbavujú trikrát služby Božie s prislúžením Večere Pánovej – inak odbavuje učiteľ. V Kraľovanoch majú zvonicu s dvoma zvonami. Jeden z roku 1763 s nápisom: Sit Nomen Domini benedictum, druhý z roku 1815 má nápis: Fudit S, Palisch, Cremnitz.“ Biskup Geduly doporučoval v Kraľovanoch pristaviť modlitebňu.

V tom samom roku si evanjelici v Kraľovanoch, na mieste prvej evanjelickej školy, začali stavať kostol. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913 (v 22. nedeľu po sv. Trojici) oravským seniorom a farárom pôsobiacim v Dolnom Kubíne – Pavlom Samuelom Novákom.

Len o mesiac skôr (konkrétne 23. 9. 1913) sa v Istebnom rozhodovalo o výstavbe fary. V tom čase tam slúžil farár a konsenior Ján Miloslav Hroboň. Evanjelici z Kraľovian sa však na výstavbe odmietli finančne podieľať. Spoločne s Párnicou sa tak rozhodli, že konvent v Istebnom opustia. Dôvodom na odtrhnutie sa od matkocirkvi bola aj veľká vzdialenosť Kraľovian od Istebného. K odtrhnutiu sa došlo až na konvente dňa 19. septembra 1921, kedy vznikol aj samostatný cirkevný zbor v Párnici s dcérocirkvou v Kraľovanoch.

O dva roky neskôr, za účinkovania Júliusa Jamnického, bol do veže kraľovanského kostola zakúpený nový zvon, ktorý má nápis: „Evanj. a. v. dcérocirkev Kraľovany – 1923 – Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle“. Druhý zvon bol dokúpený až v roku 1970 s nápisom: „F. Švéda – 1970“.

Začiatkom roka 1945 poškodila veľkú časť krytiny a chrámové zariadenie vojna a živelná pohroma. Napriek tomu bol už v tom istom roku opravený do súčasnej podoby. O desať rokov neskôr (1955), za farára Jána Demku, bola pristavená zborová sieň aj sakrestia. Pri 50. výročí prvej posviacky bol kostol nanovo vymaľovaný. Takto obnovený chrám posvätil brat senior Juraj Lukáč. Počas pôsobenia farára Milana Nosála sa v chráme taktiež previedli viaceré opravy a úpravy a pri 80. výročí posvätenia sa pristúpilo ku generálnej oprave – nové elektrické kúrenie, nové lavice, maľba vnútorných priestorov, atď. Tieto práce boli dotované darom zo Svetového luteránskeho zväzu, vo výške 200 000 Kčs. Pri tomto okrúhlom výročí (rok 1993) bol chrám opäť posvätený bratom seniorom Michalom Hudákom z Liptovského Petra.

Nové dejiny evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch

Dňa 6. mája 2000 sa dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu zaoberalo žiadosťou dcérocirkvi Kraľovany o vytvorenie samostatného cirkevného zboru. Túto žiadosť schválilo a už o dva mesiace neskôr (presne 1. júla 2000) bol zriadený Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Kraľovanoch.

Funkcionári a presbyteri boli zvolení na zborovom konvente, ktorý sa konal 13. augusta toho roku. Zborovým dozorcom sa stal Bohuslav Kušnierik, zborovým poddozorcom Ján Had a kurátorom bol Dušan Had. Za pokladníčku zvolili Vilmu Mancelovú, účtovníčkou sa stala Alena Pešlová a predsedom Zborového hospodárskeho výboru Jozef Kraľovanský. Ing. Elena Babušiaková bola zapisovateľkou a Elena Vojčáková kostolníčkou. Za presbyterov boli zvolení: Viera Hadová, Jozef Kubinda, Eva Kubindová, Ing. Katarína Okoličániová, Vladimír Pĺžik, Dana Ševčíková a Anna Tatárová. Na zborovom konvente bol schválený aj Štatút CZ ECAV Kraľovany, ktorý bol následne potvrdený seniorálnym presbyterstvom Liptovsko-oravského seniorátu 5. marca 2001.

Do 30. júna pôsobil v cirkevnom zbore Párnica s dcérocirkvou Kraľovany farár Pavel Černaj. Odišiel do Dolného Sŕnia v Považskom senioráte. Celý júl a prvú polovicu augusta bol cirkevný zbor v Kraľovanoch administrovaný Bedrichom Ďurišom, konseniorom a farárom v Istebnom. Od 15. augusta začala v zbore pôsobiť nám. farárka Mária Kováčová. Na prelome rokov 2001-2002 bola bývala evanjelická škola prestavaná na súčasný farský úrad.

Posledné desaťročie cirkevného zboru

V roku 2007 bola pre cirkevný zbor menovaná, a o tri roky neskôr aj zvolená, farárka Zuzana Brdiarová.

Pri 95. výročí posvätenia kostola (r. 2008) sa dali vymeniť okná na kostole, zateplil sa strop a o rok neskôr sa zakúpili a posvätili nové nádoby k prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej.

Deň 12. jún 2011 sa mnohým občanom vryl do pamäte. V tento deň vznikol v kostole požiar, počas ktorého zhorel hrací stôl organu a zadymením a vysokou teplotou bol poškodený takmer celý kostol. Pri rekonštrukcii musel byť opravený organ, časť stropného zateplenia a interné nátery. Počas tejto rekonštrukcie sa zrekonštruovala aj sakrestia. Na pamiatku tohto dňa bol v cirkevnom zbore vyhlásený Deň pokánia, aby sa veriaci kajali pred Hospodinom, a to vždy v nedeľu po 12. júni.

Pri 100. výročí posvätenia chrámu bola prekrytá strecha na fare, rozšírený farský byt a vybudované prístrešky nad vchodmi do kostola a sakrestie. V roku 2017 sa zrekonštruovalo vykurovanie v kostole a rok na to prebehla rekonštrukcia zvonov.

Súčasnosť cirkevného zboru v Kraľovanoch

Cirkevný zbor v Kraľovanoch má v súčasnosti 272 členov (k 1. 10. 2022). Patrí tak medzi menšie cirkevné zbory Liptovsko-oravského seniorátu. Tvoria ho obce – Kraľovany, Rojkov, Stankovany, Švošov, Ľubochňa a Hubová.

Služby Božie sa konajú každú v nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu na 3. poschodí Obecného úradu o 8.30 hod.

Prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej býva každoročne: 1. februárovú nedeľu, 4. pôstnu nedeľu, na Zelený štvrtok, počas konfirmačnej slávnosti, na Deň pokánia, Kajúcu nedeľu, 1. októbrovú nedeľu, 3. adventnú a 4. adventnú nedeľu.

Viac informácii o živote v zbore nájdete aj na: https://kralovany.ecavlos.sk/