História železnice Kraľovany

Výraznejšie život v obci ovplyvnila výstavba Košicko – bohumínskej železnice a neskôr železnice na Oravu.
Vážnejšie sa o železnici začalo uvažovať v 80 – tych rokoch minulého storočia, keď sa už rozhodovalo, kadiaľ má ísť. Tu vznikol problém, ktorý bol podnetom pre množstvo žiadostí, sťažností, článkov v novinách, ale aj debát o tom, kde pripojiť oravskú železnicu na Košicko – bohumínsku železnicu. Do úvahy prichádzali dve možnosti: Kraľovany a Ružomberok. Konečné prepočty ukázali, že je výhodnejšie budovať železnicu od Kraľovian, hoci aj s množstvom problémov v Kraľovianskej doline. Napojením Oravy na železničnú sieť Uhorska dávalo nádeje na hospodárske povznesenie tohoto kraja.

Vzhľadom na vtedajšiu techniku samotná stavba železnice prebiehala pomerne rýchlo. Najťažší bol úsek cez Kraľoviansku dolinu, kde sa robil zásek do skaly. Na prvom úseku z Kraľovian do Oravského Podzámku bola doprava otvorená 20. 12. 1898. Na ďalšom úseku do Tvrdošína ju otvorili 18.6. 1899 a na poslednom do Suchej Hory 21. 12. 1899.

Najväčšie škody na železnici boli spôsobené koncom II. svetovej vojny. Na mnohých miestach bola trať rozrušená rýpadlami. Všetky mosty boli zničené a tunel pri Kraľovanoch zasypaný. Značne bol poškodený aj vozový park. Opravu železničnej trate a tunela robila Tatranská stavebná spoločnosť v Kraľovanoch a rekonštrukciu železničných mostov Tvorba, účastinná spoločnosť.
Cez rekonštruovaný tunel prešiel prvý vlak 6. augusta 1945 o 10.23 hodine. K tomuto termínu bola železničná trať zrekonštruovaná po Veľký Bysterec.

Prvá stavba, do ktorej sa v obci pustili ihneď po prechode frontu ešte v spolupráci s vojakmi, bol cestný most smerom na Ružomberok. Bolo treba v prvom rade obnoviť dopravu. Postupne sa začínali aj ďalšie obnovovacie a rekonštrukčné práce na vojnou zničených alebo poškodených stavbách. Pri rekonštrukčných prácach na tuneli na Oravu vybudovali zamestnanci železnice jednu koľaj, aby mohli pred „oravský tunel“ dopraviť lokomotívu. Vytvorila sa tak možnosť dopravného spojenia na Oravu. V júli 1945 sa podarilo ukončiť opravu „oravského tunela“, a tak mohla byť otvorená železničná doprava aj na tejto trati. .

22. decembra 1
945 sa slávnostného otvorenia cestného mosta zúčastnil aj zástupca povereníctva dopravy Kazimír Bezek.
Skoro po osemročnej tvrdej práci bola ukončená stavba „“dvojkoľajového kraľovianského tunela“. Začali práce na úpravách okolitého terénu. Stavba bola v tých rokoch prínosom aj pre obec – zamestnanie tu získalo viac jej obyvateľov. Železničná správa začala s výstavbou „bytovky“ pre svojich zamestnancov.

Ráno 1. mája 1949 pristavili železničiari zvláštny vlak do Dolného Kubína. Po návrate občanov z manifestácie sa Na pažitiach pri Váhu uskutočnila májová veselica. V plnom prúde boli aj práce na výstavbe druhej koľaje pre zdvojkoľajnenie trate Bohumín – Košice v „kraľovianskom úseku“. Pokročili aj práce na výstavbe železničného mosta cez rieku. Aktívnejšie sa začalo s prípravami na výstavbu novej železničnej stanice Kraľovany. Stará budova už nevyhovovala zvyšujúcemu sa cestovnému ruchu smerom na Oravu.
Z významnejších akcií, ktoré sa dotkli života v obci, bolo ukončenie budovania dvojkoľajného úseku na hlavnej trati Bohumín-Košice. Vlaky začali pravidelne premávať aj po druhej koľaji. Išlo o úsek Kraľovany – Ľubochňa.